verte - neverte

Uvedomila som si, že nie je možné v „uzavretej „ spoločnosti biť sa za niečo, keď väčšina namá záujem vystupovať pod jedným nickom. Beriem to na vedomie

Pred časom nám jeden bloger priblížil oslavu v jeho rodisku. Včera-dnes prebiehajú oslavy 750. výročia založenia obce Horovce. Takmer každú nedeľu v niektorej obci, meste prebiehajú oslavy alebo hody. Obyčajne sú na počesť niektorého zo svätcov, ktorým sú kostoly zasvätené. Mňa najviac zaujímajú súsošia svätcov Cyrila a Metoda alebo sochy svätcov Petra a Pavla.

Viem, že už sa to tu asi nie raz pretriasalo, ale zvýšil sa mi trošku adrenalín, pretože ma pán Ing. Muňka písomne vyzval, nebyť zúčastnená v II.pilieri, lebo:

Veľa sa už popísalo, o nej povravelo. Keď hrajú akúkoľvek jej pieseň, človeku prebehne mysľou osud Mariky Gombitovej. V duchu sa pýta, prečo práve jej trinásta sudička musela nadeliť život na vozíku a v osamelosti?

Mám rešpekt pred hadmi. Darmo bude niekto tvrdiť, že my ľudia im ubližujeme, ony nám nie! A čo ja viem, ktoré hadie cesty sú nimi vyznačkované? Ako mám chodiť po vysokej tráve, ked v nej môže byť zamaskovaný ako palička? Ani sa nenazdáte a je vám zahryznutý v lýtku, hoci ste ho nechceli ohroziť. Nikdy ma neuhryzol! Stretnutí s nimi som mala veľakrát a to je dôvod, ked počujem o hadoch niekoho básniť, alebo sa s ními láskať, že sa mi v ustach zbiehajú horké sliny a momentálne by som pľula. Nemohla som reagovať na blog Zuzky rozprávkárky