verte - neverte

Cestujete krížom krážom po Slovensku, niekde sa zastavíte, niekde nie. Veď nemôžme vždy zastaviť pri každej putike. Že!  To by sme nedocestovali. Cestovala som na SC . Nie prvýkrát a nie posledný. Okolo tohto motorestu som cestovala nie raz. Nie raz som ho chcela navštíviť, ale akosi nikdy to nevyšlo, alebo sme sa rozhodli zastaviť niekde inde. Tento týždeň sme sa pri ňom zastavili a rozhodli sa dať si v ňom obedovečeru.

Motorest  DUBNÍK . Stojí na krajnici obnovenej cesty medzi Handlovou  a  Žiarom nad Hronom. Namaľovaný jeho obraz namaľoval asi verný zákazník. Aj jazierko, čo na ňom vidíte, býva navštevované. Samozrejme nie teraz, veď kto by sa už chcel kúpať, keď je vonku +3 C?  Iba ak nejaký medveď . Ľadový.       

Reštavrácia je zariadená  v gazdovskom štýle.                                                                                                                     

Kachle zútuľňujú priestor. Môj prvý dojem , priznám sa, nebol pozitívny. Lenže spoločnosť, čo sedela pri laviciach bola veselá a z ľudí  vyžarovala spokojnosť.

Objednali sme si plnené kuracie prsia. A tak, ako to má byť- najprv jedli oči, potom jazyk a myseľ. Už ste mali kombináciu pomaranča a červenej papriky? Prv ani ja. Od teraz, sa nebudem rozpakovať servírovať i doma.

Objednali sme si i bryndzové halušky. Mne najviac chutia tie, čo si sama navarím, ale vraj boli chutné a na pohľad bolo vidieť, že bryndzou nešetrili.

Tretím menu bola špecialita podniku - Dubnický tanier. Ten názov je od Dubníka. Možno by to mal byť dubníkový tanier ,alebo tanier spriaznencov Dubníka. Vyčítať sa dalo jedine tomu názvu, nie jedlu. Vraj aj za ušami by sa z neho oblizoval, keby jazyk taký dlhý mal. Tak pochvaľoval kolega. Mal k tomu i pivko. Bodaj by mu nechutilo!

A mali i lokše. S makom. Poliate čokoládou. Fantastické. Plnka vytekala z lokší. Mak nebol horký. Nebol ani presladený. Každé sústo sa rozplývalo na jazyku. A zapíjala som anízovým tonikom. Pripomenul mi passtis. Ten bohužiaľ,  nemali.

Usmievavý pán, ktorý nás obsluhoval, bol majiteľ. Všímala som si i hostí. Ani jeden neodchádzal s jednoslovným poďakovaním. Spokojnosť sa im odrážala v očiach i na perách. Usmievali sa a nešetrili slovami chválorečenia.

Ak si nepotrpíte na trojstupňovú obsluhu, ak vám nebude vadiť, že sa nemôžete oprieť o operadlo stoličky, ak vydržíte sedieť na laviciach pokrytých doma tkanými pokrovcami, ak vám neprekáža, že vám do taniera nakúka striga a tešíte sa , že ste sa preniesli do kuchyne prastarej mamy, ktorá vás ponúkla chutnou domácou várou, s príjemnou hudbou nepíliacou uši, rýchlou obsluhou a dobrým pocitom sýteho žalúdka, nadštívte Motorest Dubník. Nebudete nespokojní.