verte - neverte

Mám byt vo vlastníctve, za ktorý nájom platím 102,-€ .
V lete 89. sme si ho kúpili za 28 tisíc, z toho bolo 50% nenávratnej pôžičky a zaň platili nájom 512,-Sk, 50 SK,- elektrina, 25,- Sk plyn a 30,- Sk televízia a rozhlas. Najdrahšie mäso bolo 46,- Sk/kg, mlieko 2,- Sk, chlieb 5.20 Sk, maslo 10,-Sk, rajčiny 13 ,.Sk banány 19,-Sk ako i broskyne, ak sa nemýlim. V reštaurácii 3.cenovej skupiny porcia vyprážaného syra s hranolkami a tatarkou stála 7.60 Sk a kapusta, knedľa a bravčové stehno 5.70Sk. Zmrzlina stála 0.70 halierov a nanuk 1 korunu.Pivo 1.70 a poldeci klasického alkoholu 4.90. Cigarety od 2.60 po 14.sk a plat som mala 1760,- Sk a manžel približne taký istý. Mali sme ešte mladomanželskú pôžičku 30 tisíc, za ktorú sme si kúpili francúzsku posteľ 5.500Sk, chladničku s mrazničkou, pračku, luster, koberce, stôl stoličky . Samozrejme mali sme i niečo našporené a tak sme bez akýchkoľvek finančných problémov zariadili celý byt, splácali pôžičku a mohli si kúpiť , čo sme potrebovali. Na nákupy sme chodili do Maďarska ale i do NDR. Keď som cestovala k mame 150,- km za jednu cestu som plarila 49,- sk, dnes keby som cestovala 212,-Sk Lieky a lekára sme mali za 1 Sk. Dve deti a sunár stál 33, Sk.
Dnes zarábajú manželia cca 1100,- €. Inkaso je 50, 80€ a prerátajte si všetky ceny za tie potraviny, ktoré som hore vypísala. Viem, nenapísala som drogériu a všetko ostatné výdavky.
A teraz nech si dvaja mladí ľudia v dnešnej dobe kúpia byt, kompletne ho zariadia tak, ako my v 89. a nech spokojne žijú s dvomi deťmi a splácajú pôžičku , a nech majú našporené na vstup 5000,-€.
Píšem, že som milionárka, ale bohužiaľ necítim to, pretože cena môjho bytu nezodpovedá skutočnej hodnote. Áno mám zariadený byt, zatiaľ mám pravidelný príjem, nehľadujem , ale ani si nemôžem kúpiť, na čo by som si zmyslela. Môžem ísť i na slabšiu dovolenku, ale aké-také úspory tým pádom nebudú. Nesťažujem sa. Viem, že niektoré rodiny majú ďaleko menej. Hnevá ma to, čo som už na blogu písala. Že práca, nie je adekvátne ohodnotená môjmu času a mojej námahe. Chcela by som mať aj ja toľko, aby som sa nemusela obávať, že ak by ma prepustili, nič by sa nestalo. Lenže ja neviem ani kradnúť, ani podvádzať a ani hrať hazard. Ani nechcem.  Chcem si užívať tú demokraciu a blahobyt, ktorý sme nežnou revolúciou mali získať. Viem, že sú takí, ktorí majú niekoľkonásobne viac. Blahoželám im, ak si ich zarobili. Len nech nevidia len seba a svoje možnosti, ale tých, ktorí sú predomno a za nimi. Kto prevláda? Robí ma to slobodnou?