verte - neverte

Aj vy to cítite? Čo? No to, čo pominulo! Čas radosti a pokoja. Ako som sa tešila, že príde 22.decembra a ja sa budem tešiť z ozdobeného stromčeka. Budem si oddychovať a radovať sa z radosti mojich blízkych, z otvárania darčekov, zo spievania kolied, z návštevy príbuzných. A už je stromček odstrojený. Začali sme pracovať na sto percent a máme za sebou týždeň z nového roka. Ani som si nestačila vydýchnuť a už začínajú fašiangy. V myšlienkach a stále vraciam k radosti z vianočných sviatkov.

Znovu, tak ako na Vianoce 2009,  som bola na vianočnej besiedke v detskom domove. Pozvala ma Silvinka. Silvinka, ktorá už bola matkou, ale svoje dieťatko dala do opatery manželom, ktorí nemohli splodiť vlastné dieťatko. Pozvali ma i jej kamarátky, s ktorými ma pred rokom zoznámila. Rozmýšľala som o darčeku. O darčekoch. Nielen pre Silvinku, ale i pre jej kamarátky – Hanku, Karolínku, Renču a Dominiku . Slečny od 15 do 20 rokov. Z čoho by sa najviac potešili? V akej hodnote, aby som im urobila radosť a aby darčeky  nepôsobili honosne? Problém mi pomohla vyriešiť DM predajňa. A aj jej milá pracovníčka. Povedala som jej, čo potrebujem, pre koho darčeky budú  a v asi akej hodnote. Nie len že mi pomáhala s výberom, ale DAROVALA  mi pre dievčatá darčekové tašky a prívesky . Tešila som sa z rozžiarených Silvinkiných očí, keď jej budem darček odovzdávať. Nesklamali ma. Tie jej čierne okále žiarili ako dobre vybrúsený diamant . Najviac ju potešila kniha, ktorú som jej okrem kozmetického balíčka, podarovala. Postupne prichádzali aj jej kamarátky. Každej som podala darček a bola na nich vidieť nefalšovaná radosť z vianočného balíčka, ktorý neočakávali. Najmä hlučná, zeleno oká ,nevyspytateľná Dominika.  Nečakane ma objala a mne sa v očiach objavila vlhkosť a zadŕhal sa mi hlas.  Ako málo úsilia stačilo, aby som urobila niekomu radosť. Aj keď tá radosť nebola pre nich tá, ktorú by chceli a nebola ani od toho pravého človeka, nebola vysokej hodnoty, ani hodnoty po akej túžia , predsa som mala radosť i ja, že sú aspoň na chvíľu šťastnejšie ako inokedy. Čo by som za to dala, keby sa ich osud zvrátil a ony by, ako Popoluška, našli princa, ktorý by im ukázal, čo je rodina a jej pravé šťastie.