Zvoní vchodový zvonec. Akosi smelo. Takto neskoro poštárka nechodí. Musím ísť otvoriť. Nemá kto. Zdvíham vchodový telefón a automaticky i bytové dvere.
„Dobrý deň!“ zaznie dvojhlas pri dverách. Pán Chladnička , s 9-ročným synom Marekom, stáli pred dverami a usmievali sa.
Do rána minulej stredy som mala nepríjemný sen. Vykradli mi všetky peniaze, doklady a aj karty. Ráno som kolegyni o tom povedala.
„Vieš čo, podaj ty Keno, alebo si kúp lós. Určite budeš mať šťastie.“ Po práci, len čo som vystúpila z auta a išla kúpiť do pekárničky chlebíček, som začula zvonenie mobilu. Dvaja páni sedeli pár metrov na terase kaviarne, neďaleko bola mamička s kočíkom ale vyzváňanie mobilu si nikto nevšímal. Ležal v tráve. Zdvihla som ho a vypla. Ležal asi dlhšie, bol horúci . Vložila som ho do vrecka nohavíc, vykráčala päť schodíkov. Znovu vyzváňal, znovu som ho vypla. Urobila som nákup a išla domov. Vyložila obed, nákup, otvorila mobil a hľadala, komu zavolať. Zavolala som „mame“.
„Prosím“, ozval sa tichý priškrtený hlas.
„Dobrý deň, našla som mobil.“
„Áno, stratil ho syn. A vrátite mu ho?“ Opýtala sa žena, zadúšajúcim sa hlasom.
„Preto vám volám!“
„Zavolá vám...“ , už nemohla pre slzy rozprávať. O chvíľu sa ozvala iná žena, zadala som jej adresu.
Do pol hodiny sa ozval vchodový zvonec a ja som išla odovzdať mobil. Pred vchodom stál otec Mareka, celý šťastný. Marek má o pár dní prvé sväté príjmanie a doteraz srdcervúco plakal, pre stratený mobil. Otváral peňaženku a vyťahoval 20 €.
„Dakujem, ja nič nechcem!“
„Tak aspoň 10€, lebo odtiaľto neodídem.“ Usmiala som sa a odtiahla ruku s podávaným mobilom.
„A ja vám nedám mobil! Mohla som si predsa mobil nechať a nemusela manželku v zozname vyhľadať.“ Rozlúčili sme sa s úsmevom.Už som aj na stredu zabudla.
Včera mi Marek podával igelitku.
„Teta ešte raz vám ďakujem, že ste mi vrátili mobil.“
„No teda, ty si ma prekvapil! Ja som ale povedala, že nič nechcem!“ Usmievala som sa a preniesla pohľad z Mareka na otca. Úsmev a pohľad mi vrátil.
„Nie! Vy ste povedali, že nechcete žiadne peniaze! A Marek chcel poznať tú tetu, ktorá mu vrátila mobil“ Vzala som si igelitku.
Žiadne peniaze
27.05.2009 19:10:39
Stratené veci, ktoré sa nájdu, majú pre nás najväčšiu hodnotu
Komentáre
Ja by som tiež nič nechcel
Vasilisa, kiežby ten môj našiel človek ako Ty..
Teide,
Zara, že sa pýtaš, bola tam bonboniéra
Zaria,
Tvrdím, že sa ti to vráti v inej podobe
V tej igelitke nemohlo byť nič iné ako bomboška a také niečo 11,3%
Dere,
čerešne to ale neboli, taký mix
díky
Vidíš,Vasilisa...a to mi uniklo
Dere, myslela som si to, no stalo sa mi už
Teide,
Zaria,
Dámy ,
a Teidovi želám, veľa bezpečných pochôdzok pri hľadaní inšpirácií
Dobrú noc i odo mňa
:)
Vasilisa...
Vasilisa...