verte - neverte

Krásne slnečné počasie jesenných dní nekorešponduje s mojím stavom. Obchádza ma melanchólia. Myšlienky sa valia hlavou. Sú ťažké. Vracajú sa do miest a rokov, dávno minulých. Rokov, plných neutíchajúcej túžby a očakávania bezstarostnej budúcnosti.
Mihnú sa tváre mladých ľudí, ktoré nikdy nezostárnu. Mužov, ktorým zastal čas v okamihu ich rozkvetu, očakávania a času zakladania si rodiny. Nikdy si ju nezaložili, i keď okúsili silu lásky, vášne , sklamania a záhuby. Mladí muži, ktorých spájal jeden rok narodenia, jedna trieda, jedno rodisko a predčsný podobný odchod do ríše večnosti. S každým ma niečo spájalo. Všetko má svoje zákonitosti, príčiny a dôsledky, náhody a zhody, ktorým my veľakrát nerozumieme. Stali sa a vynárajú sa spomienky
Ľubo pre mňa neznamenal veľa. Spolužiak, ako ostatní. Blonďák nízkej postavy a modrými očami. Dobrý tanečník. Možno som jediná, ktorej napísal list. Nikto nevie odpoveď.
Skákal z ešte idúceho vlaku. Neprežil. Zomrel vo veku slabých dvadsiatich liet.

Milá mojím srdcom zbožňovaná Máša,

     sadám k stolu, aby som znova, zatiaľ iba v dopise, sa s Tebou stretol a bozkával Ťa a do ucha Ti šepkám: „Miláčik , mám Ťa rád!“ Už dávno snívam o Tebe a za bezsenných nocí si Ťa predstavujem ako spanilú vílu, ktorá ku mne kráča a usmieva sa. A ja Ťa stále prosím -usmievaj sa krásne. Bozkávať ma nemusíš, ale vo svojom srdci maj aspoň kúsok pre mňa. Áno, o toto prosím Tvoje srdce. Je veľké a isto sa v ňom nájde záhradka, ktorá bude patriť nám obom. A v tejto záhradke plno voňavých ruží. Ty budeš ležať v tráve a ja budem kľačať pri tvojej hlávke a budem sa pozerať do tvojich očí, ktoré sú také hlboké a z nich vyžaruje toľko tepla a ty ho rozdávaš tomu, kto oň prosí. Ja neprosím, ja si ho žiadam. Tak strašne by som chcel byť vtáčkom, aby som Ti mohol spievať. Veď tento život je dlhá únavná púť a ja by som v ňom mal jedno – jediné potešenie. Preletieť svetom a pristaviť sa pri hradbách našej lásky. Veď ty ani nevieš, ako ja žijem a že túžim iba po Tebe. Si v mojom živote jediné slnko, ktoré mi žiari. Ale ja cítim, že sa naše cesty asi rozchádzajú.
Veľmi Ťa prosím, keď budeš tento list čítať, nesmej sa.