verte - neverte

Ráno naša meteorologická stanica ukazovala teplotu -1 stupeň Celzia. Jasná obloha svedčila, že bude krásne a aj je! Pred 2 hodinami bolo +12 stupňov a ja prichádzajúc po chodníku, som uvidela na zemi , v zelenej malučkej trávičke, kvietočky. Nejaké modrásky

Tieto až tak zvláštne v marci nie sú. Koľkokrát sme trhali lupianky a veštili: ľúbi-neľúbi. Teraz ešte nemajú vysoké stonky, len sa milo na mňa usmievali.

Príroda nás obklopuje magickými kúzlami. Cítime sa lepšie, lebo slniečko rozohrieva naše zachladnuté srdce. Viac ľudí vidno na chodníkoch. Mamičky začínajú obsadzovať lavičky okolo detských ihrísk, kde deti po niekoľkých mesiacoch začínajú znovu zliezať preliezky. Podaktoré prvýkrát nechápavo pozerajú na farebné zariadenie, z ktorých sa tešia ich o trochu starší kamaráti.

To, čo tu vidíte, to modré, hebké a malé, to, čo pomedzi hlinu prestrčuje hlávky, v chudobnom poraste trávičky, to sú fialky. Tie ma prekvapili. Nepamätám si, že by sa v marci zjavovali. Každopádne ma potešili. Dokonca bola okolo nich cítiť slabá vôňa.

A tak som JA naozaj s radosťou vstúpila do ďalších jarných dní a budem sa tešiť z teplého slniečka, ktoré i u iných vyčarí úsmev na perách a zotrie chmáry zimných dní.

Prajem Vám radosť z jari a zo všetkého, čo Vás urobí šťastnými.