verte - neverte

Som krásna! Modelkou by som síce nemohla byť. Ani letuškou. Nie. Nie, je to  to ,čo si vy myslíte. Tá výška by možno ušla, ale nuž, akosi sa mi šaty zmenšujú, šediny pribúdajú a švih chôdze sa vytráca. Ale, stále som krásna. Tak vravia ľudia. Vraj mi to pristane. Tie bacuľaté líčka, jonatánkovej farby.  Do včera som si myslela, že som krásu zdedila. Po mame. Síce ona má modré oči a ja indiánske, ani nos nemá taký krivý, ale určitá podoba tam je. Ja by som povedala, že sa viac podobám na prastarú mamu.  Aj obočie mám po nej. Čierne. Aj zadok široký, aj rapocem a aj ľudovečky si , ako ona , zaspievam. Lenže včera večer, keď som vyčkávala pred TV na vyprázdnenie kúpeľne, samozrejme prebiehala SS,    Tina ma  vyviedla z omylu. Vysvetľovala Leošovi Marešovi, prechádzajúc sa okolo fontány v Bratislave, odkiaľ pochádza krása všetkých slovenských dievčat. Vraj  od prirodzenia. Tak. Teraz už viete, vážené dámy, samozrejme i páni, od čoho ste také krásne. Leoš samozrejme vôbec nenamietal. Možno preto, že je Čech a možno preto, že pod vetrovkou si predstavoval krásne poprsie, ktoré sme len deň pred tým na obrazovke videli a ktoré sa akosi veľmi chcelo z Tininej rozhalenky dostať von. Keď som sa tak na Tinu dívala, tak som rozmýšľala, či sa to na  otcove, či na matkine  podobá. Prirodzenie. Prirodzene.