verte - neverte

„Teta Gita je tučná ako mašina!“ Takto od srdca zvolal môj brat, keď po dlhšom čase uvidel maminu sestru. Teta Gita tučná nebola, ona bola tehotná, ale v tej dobe sme tomu slovu nerozumeli. Teta Gita bývala v susednej dedine a pred pár dňami nastúpila na materskú dovolenku. Ani tieto výrazy sme nechápali. Proste prišla navštíviť babku a je veeeľmi tučná.
Nebolo to práve v tieto nezabudnuteľné dni. Bolo to 28.augusta a teta mala narodeniny. Muža mala tiež povolaného na manévre a tak chcela oslavovať s nami detičkami , s babkou a mojou mamou rovných krásnych 20 rokov. Kde vtedy boli mama s babkou neviem, možno boli snopy viazať, možno seno hrabať, ale neboli doma. Teta nám chcela napiecť tortu. Lenže v kuríne neboli vajíčka a tak si spomenula, že pred rokom, keď u babky ešte bývala, tak sliepky hocikedy nečakane svoje žltučké kuriatka na povale vysedeli. Povala bola hradová, zakrytá fošňami. A na nich množstvo voňavého sena. Keď pršalo, bolo úchvatné na ňom ležať. Iba keď sme ho na povalu v plahotkách museli vynášať, žralo vás na každom spotenom kúsočku tela. To seno. Dom bol postavený už dobrých pár desiatok rokov a fošne žiadnym protičervotočovým chráničom natreté neboli.
Tehotná neznamená nemocná.Tetka Gitka zavesila sotrík na ruku a cez gánog rezko, ako sa dalo, vykročila k rebríku , po ňom na povalu, nad letnou kuchyňou, si to namierila. Hľadať vajcia v ležoviskách sena. Nebola to veľká výška, takých 2 metre, ale pre nás deťúrence to výška bola. My sme stáli pri rebríku. Hlavy vytočené dohora. S vytreštenými očami sme nedočkavo vyzerali tetu s vajíčkami. Tešili sme sa na tortu.
„Našla som , ale len tri“. Zakričala rozjareným hlasom. Už sme zazreli jej hlavu, blížila sa k otvoru povale, keď :„Ježiši kriste!“ .Počuli sme len skríknutie a tety nebolo. Tupý buchot za dverami letnej kuchynenám prezradil, kde je a jej zjojknutie. Ja najstaršia, som rýchlo otvárala dvere a preľaknuto pozerala na sediacu tetu na zemi. Nedržala si brucho, ale členok. Mama s babkou doma neboli a teta so slzami v očiach rozkázala bratovi, aby utekal do obchodu po druhú tetu.
Prisunula som jej stoličku , aby sa mohla postaviť a na ňu posadiť. Triasla sa a plakala. Vajcia rozbité a sotrík prevrátený ležal neďaleko nich. Obchod je vzdialený okolo sto -dvesto metrov a tak teta Viera bola raz dva pri nás. Horekovala, pod sukňu jej pozerala, či nekrváca. Teta Gita sa len na nohu sťažovala a že si bok udrela. Teta jej po bruchu chodila, my sme na ne hľadeli a nič nechápali. Prečo jej teta Viera brucho chytá a neošetruje nohu?
Dozvedeli sme sa to na druhý deň. Tetu Gitu predsa len v noci musela prísť sanitka do nemocnice odviesť, lebo ju to bruško začalo bolieť, ako nám babka povedala.
Narodila sa jej dcéra, ktorá má dnes meniny a za pár dní oslávi i narodeniny. Koľké? No hádam viete rátať!
Sesternica sa narodila v poriadku, ale znamenie z toho pádu má dodnes. Na jej boku má doteraz “znamienko“ ružovkastej farby. Vraj to od toho udretia tetkinho Gitkinho boku.
Doteraz som nepochopila, ako sa cez tú dieru zmestila a na rovné nohy dopadla.