Kristína bola hlboko sústredená na prácu, keď pocítila ľahký tlak na píšťale svojej nohy a dráždivý pohyb blížiaci sa k jej kolenu. Prudko zdvihla hlavu a prekvapene, s rozšírenými očami , pozrela na pôvodcu toľkej odvahy. Jozef pohyboval ceruzou po výkrese, ale jeho pohľad bol sústredený na Kristínu. Nebol to hocijaký pohľad. Bola v ňom neha a hĺbka, v ktorej sa dalo utopiť. Pod stolom kancelárie sa odohrávalo laškovanie a okolo sediaci muži nemali ani potuchy, že Jozef sa snaží nežne pohládzať nielen nohu Kristíny.
Kristína pred pár dňami oslávila 24. narodeniny a za niekoľko týždňov oslávi rok nástupu na svoje prvé pracovné miesto. Bola ako nádherná nežná ružička, čo spríjemňovala kolektív ôsmim mužom. Všetko to boli otcovia, niektorí už ako vdovci, druhýkrát ženatí. Aj Jozef. Adaptácia v novom kolektíve Kristíne nerobila problém. Bola milá, úslužná a dychtivá po nových vedomostiach. Ako suchá špongia nasáva vodu, tak Kristína nasávala všetky informácie. Tešila sa pracovným úspechom.
V neskorej jeseni Jozef oslávil 50 rokov a Kristínina priateľská a humorná povaha, prebúdzala v ňom city, ktoré najprv otcovské a potom aj milenecké, mal problém ovládať. Zaľúbil sa do Kristíny. Prvý darček od neho dostala na Vianoce v práci. Odniesla si ho do rodnej dediny, neďaleko vzdialenej od jej pracoviska. Jozef bol jej priamy nadriadený a dávať najavo lásku na pracovisku sa rovnalo katastrófe. O to horšie, že bol ženatý. Kde len mohol, tam sa ju snažil objať. Za skriňou v kancelárii sa snažil ukradnúť božtek, vo výťahu, v aute. Brával ju na služobné cesty, zoznámil ju so svojou najstaršou dcérou, ktorá bola o rok staršia ako Kristína. Zo záhrady jej nosil konvalinky, potom orgován a Kristína sa odmieňala pripravovaním kávy nie len jemu , ale i ostatným kolegom. Ak niekto mal tušenie, že Jozef je zaľúbený, nedával to najavo. Všetci sa ku Kristíne slušne správali, všetci jej i naďalej ako džentlmeni vykali. Aj Jozef. Bolo to ako za dávnych čias, romantické, keď si rodičia a manželia navzájom vykali.
Blížilo sa druhé leto a Kristína sa začala pod Jozefovou pozornosť roztápať. Nemala priateľa a tak mužská pozornosť bola na jej doráňanú dušičku balzamom, ktorý otupoval nedôveru z prvého sklamania neverného chlapca. Vonku bolo všetko zakvitnuté a Jozef pozval kolektív spolupracovníkov na chatu na opekačku. Tokanie päťdesiatročného muža bolo aj obozretné , aj smelé a hľadal akúkoľvek zámienku, byť s Kristínou osamote. Vyzval ju, aby mu pomáhala pripraviť občerstvenie, aby doniesla vodu, aby urobila kávu, poumývala šálky a medzitým lichotnícky používal svoj jazyk:
„Kristína, keby ste len vedeli, čo to so mnou robí, keď som vo vašej blízkosti. Som ako starý nadržaný cap.“ Jozefove ruky spočívali na jej bokoch a snažil sa ju pritiahnuť bližšie k sebe. Kristína sa mu lakťami oprela o prsia a jemne ho odtláčala.
„Ale, ale , pán vedúci, veď máte manželku.“ Podpichovala Kristína a z očí jej žiarilo tisíce rozžiarených hviezd.
„Čože to splietate, že vraj starý cap! Ste v najlepšom veku. Len si ho užívajte, nezožierajte sa nad tým, čo mať nemôžete a venujte pozornosť a lásku manželke.“ S úsmevom prešla okolo Jozefa, zľahka sa zadkom obtrela o jeho zdureného panovníka a odchádzala k ostatným. Vo dverách sa otočila, šibalsky pohrozila prstom, ale i poslala vzdušný bozk. Jozef mal ruky vo vreckách, aby aspoň čiastočne zakryli jeho naliatu mužnosť. Krútil hlavou, usmieval sa a nešťastne zašeptal: „Tinaaaa. Zbláznim sa!“
Dni sa míňali, ale Jozefova výdrž v ľúbostnom ošiali voči Kristíne neupadávala. Práve naopak. Stupňovala sa a Kristína začala stále menej a menej odolávať. A tak na chate, keď manželka bola odcestovaná, sa Kristína rozhodla podľahnúť Jozefovmu dobíjaniu, urobiť ho šťastným vo svojom náručí a prežiť čas plný vášne a sexu. Jozef sa chvel, pritískajúc Kristínu na svoju hruď . Jeho Jazyk sa hlboko ponáral do Kristíniných úst, plienil a nedočkavé ruky ju vyzliekali. Hladil jej prsia, potom ich vystriedali pery, jazyk a keď vzrušenie bolo na vrcholci a Jozef chcel vojsť do jej vlhkého zátišia, nemohol. Predčasne vytiekol a z Kristíny sa skotúľal. Jozef bol nešťastný a Kristína prekvapená. Nech sa akokoľvek pokúšal , akt splynutia sa medzi ním a Kristínou nikdy neuskutočnil.
Kristína ho mala rada. Neopovrhovala ním, nevysmievala sa mu, ale našla v ňom celoživotného priateľa, ktorý ju mal rád viac, ako vlastnú dcéru. Keď si našla manžela, bol jej na svadbe a sedel na čestnom mieste. Pracovné cesty sa im rozišli, ale kedykoľvek sa po čase stretli, vzal ju otcovsky do náručia a jeho oči vyžarovali na Kristínu lásku. Teraz, keď píšem tieto riadky sa Jozef, aj niektorí kolegovia, na Kristínu a ostatných, díva už z nekonečnej diaľavy, z ktorej niet návratu.
Komentáre
Vasi, aktualne a pekne..
PS:..lietat s jednym kridielkom sa neda..dokonca ani v posteli..;-))
Pekný príbeh
jajaj,
hmmm To krídelko je trefné, musím si to zapamätať.
ďakujem
Peter,
Takýchto hepyendov ale veľa nebýva.
Ďakujem
nuž...
jedna trufala otazka
Bublinka,
Chalanisko,
chlapi - capy!
Mata Hari,
Ale chápem , čo si povedať chcela. Nie jednej manželke by sa páčilo, keby jej lásku, jej chlap na inom území opätoval
Mata, ty potvora ;))
:)
uputal mi nazov oci, kristina som, tina ma volaju.. ej veru, ae ina podobnost tu nie je. :)
so ženatým mužom-NIE!-tam mám blok
čo by som máčala vankúš nad tým-že som sama-
radšej navždy panna..
to takú kolegynu mala som
čo rozbíjala rodiny
nedbala dna ani hodiny..
pre mna je ženatý muž tabu..
seba si cením viac-než robit predajnú babu..
dnes sa dívam okolo..
všetko je ináč...
a ja mám štít čistý
moj pohlad je istý..
nesúdim..
toto bolo o mne..
muffi,
že sa v inom
nepodobáš s touto Tinou
Radosť,
jasne, ze by na tom nebolo nic zle, to som
chalan,