verte - neverte

Keď som dospievala, priviedol si sused z vojny nevestu Jarku. Ledva dosiahla vek plnoletosti. Všetci ju zo začiatku volali Češka, lebo pochádzala od Bruntálu. Prvé roky boli pre ňu veľmi ťažké. Bez rodiny, na druhom konci republiky. Nebola ani škaredá, ani mimoriadne krásna. Priemer. Od iných žien sa odlišovala tým, že zvláštne chodila. Doslova sa kývala zboka nabok, ako kačica.
Nebývala som cez týždeň doma a tak, sme sa jedine pozdravili a to bolo asi všetko. Keď jej prvá dcérka mala okolo pol roka, bolo leto. Prvýkrát som ju poriadne uvidela. Vtedy som i pochopila, prečo Jarka tak chodí, a prečo má palce rúk vytočená do vonkajšej strany.
Malá dcérka mala 6 prstov na ručičkách i nožičkách. Porozprávala mi príbeh rodiny, kedy prvorodené deti, ak sú dcéry, majú jeden prst naviac. Malej Jarke – dcérke, potom po jednom pršteku odoperovali a urobili jej to lekári ďaleko krajšie, ako jej matke.
Po dcérke sa narodili 3 synovia, potom ďalšia dcérka a nakoniec dvojičky. V decembri budú mať 15 rokov. Pokiaľ boli 3 deti, Jarka dochádzala do zamestnania, potom umrela mužova babka, svokra dávno už nežila, Jarka zostala doma a privyrábala si v miestnej prevádzkárni pomocnými prácami. Bola ľaváčka a napriek svojim krivým palcom, vedela šikovne narábať ihlou a ihlicami. Vyšíval krásne obrusy, dečky, goliere šiat. Štrikovala svetre, svetríky a iné veci. Nepredávala ich, iba rozdávala darom. Prišla ťažká doba nového tisícročia, manžela prepustili, stal sa mu úraz a finančná situácia v rodine bola, aj je, veľmi zlá. Prvá dcérka sa tak, ako jej mama, veľmi mladučká vydala a tak unikla z neradostnej situácie. Jark aikdy nebývala nahnevaná, nikdy sa nikomu nesťažovala. Brala dni tak, ako prišli. Možno stres, možno iné dedičné vlastnosti. sa podpísali na Jarkinom zdraví. Vinu má i lekár, ktorý jej povedal, že jej nič nie je, iba sa jej nechce robiť.

V týchto dňoch by Jarka mala 50 rokov. Nesedí za stolom a nevíta svoje deti, ani svojich troch vnukov. Spustnutý smutný manžel a jej deti sa stretli okolo jej hrobu, v ktorom leží už jeden a pol roka.
Dnes som počula slová z kázne : „ Smrť im bola vykúpením!“
Pre Jarku smrť z úkrutných bolestí bola naozaj vykúpením. So svojou rodinou sa lúčila s obavou, čo s nimi, nezaopatrenými, bez financií, bude. O rodinu sa stará Vierka. Má 19 a malého syna, ktorého narodenie starká Jarka videla z nedosiahlej diaľky iného sveta. Stará sa o otca, svojich 5 bratov, syna a muža. Zostarla. Nie navonok, ale v svojej mladej duši. Tak, ako jej matka, berie dni ako prídu, nesťažuje sa, ale ani nekýpí šťastím.
Jarka chýbaš, nielen rodine...