verte - neverte

„Feri, čože tak ticho sedíte?“ Opýtala, som sa najstaršieho kolegu z päť členého pánskeho osadenia. Cez plece pootočil, jeho ešte stále nešedivú hlavu, zdvihol pravé obočie a zahlásil:
„Nahnevalo ma bytové. Už ste dostali nový predpis nájmu na budúci rok?“
„Myslím , že nie. Dôverník ešte neroznášal. Čo zasa zvýšili? Verím , že smeti. Vlani nám naúčtovali dažďovú vodu a teraz smeti naúčtujú aj tie, čo vietor doniesol.“
„Keby len vodu! Aj výťah!“ Zdvihol sa zo stoličky a v celej svojej výške, takmer dvoch metrov, začal pochodovať poza obmedzenú dĺžku jeho stola. Ruky strčil do vreciek montériek a krútil hlavou.
„To človek nevychádza z údivu, čo všetko zahrnú do najmú! Len aby zarobili! Taká sprostosť! Ako keby sa tej vody toľko minulo. Alebo výťah! Veď nemôže chodiť sám! No bože, tak sa o 3-4 krát denne prevezieme viac! Čo iní sa neprevážajú? Pubertiaci, hore ,dole. Za tých nech si platia! Alebo voda! Koľko naviac jej miniem? Raz za týždeň sa okúpe, keď prší tak sa umyje.Koľko je to vody naviac? A platiť za troch! Ešte že aj kúrenie tak nerozúčtovali! Ja im to ale pôjdem vyčísliť! Keď chcú zarábať na vode a výťahu, ja budem žiadať rozrátať plochu na troch! Keď ber, tak aj daj!“ Feri sa hneval a ja som nechápavo na neho hľadela.
„Feri, dobre si pamätám? Vy už ste dedkom.“ Znovu zdvihol obočie, zastal si nad mňa..
„Áno, som dedom! A čo to má s nájmom spoločné?“ Teraz som neisto zasa ja na neho hľadela s otázkou v očiach aj na jazyku: „Feri, o kom treťom u vás hovoríte?“
„O malom.“
„O akom malom! Čo máte vnuka v podnájme?“ Prevrátil oči, pokrútil hlavou s náznakom- vy ste zábudlivá.
„No o psíkovi!“ Zabudla som zavrieť ústa, nevedela som ako zareagovať, či újsť, alebo sa nedôstojne zasmiať.
„Feri, ja si myslím, že je to celkom spravodlivé. Aj deti v kočíku sa musia vyvenčiť s doprovodom, ako váš pes!“
„To nie je pes, to je psík. Maličký punťo, nie bernardín, ktorý potrebuje miesto vo výťahu!“ S vážnou tvárou ma poučil kolega.
„ A to isté si myslím aj s vodou. Je pravda, že vy paušálne toľko neminiete, ale kúpať, kúpete, piť mu dávate, tak prečo nie?“ Nepríjemne na mňa zagánil.
„ Či pes, alebo malé dieťa, malo by sa rozrátať jedným metrom!“
„Vy ste ale múdra! Ako Vasilisa v ďalekej Rusi!“