Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tomáš. Bola to jednoduchá, detsky nakreslená ruka.
„Čia je to ruka?“ opýtala sa do triedy.
Deti boli očarené touto kresbou. „Podľa mňa je to ruka Božia, ktorá nám dáva jesť,“ povedalo jedno dieťa. „Je to ruka roľníka,“ povedalo druhé dieťa, „pretože chová kuriatka a pripravuje zemiačky na opekané hranolky.“
Deti kreslili ďalej a tak sa učiteľka sklonia ku Tomášovi a spýtala sa, komu tá ruka patrí. „Je to tvoja ruka, učiteľka,“ odpovedal malý Tomáš.
Potom si spomenula, že každý deň po vyučovaní chytila Tomáša za ruka a vyprevadila ho ku dverám. Tomáš bol najmenší. Vyprevádzala tak aj iné deti, ale pre Tomáša to znamenalo veľa.
Dokážme ich podať i nesympatickému alebo chorému človekovi? Pre nás je to možno pár sekund nepríjemného pocitu, ale pre neho, dlhodobá spomienka na nás.
Pri prvom kontakte s neznámym človekom, je prvým dotykovým bodom.Zanechá na nás spomienky tepla, chladu, mäkkosti, tvrdosti, pevného stisku, mľandravého potrasenia, vlkosti potu. Je prvým signálom informácie o človekovi. Ale je to i ruka, ktorá môže pozdvihnúť, keď sa celý svet od nás odvrátil. Máme ruky, aby boli nástrojom dobrého? Naučme sa naše ruky používať na to, čo prináša dobré do tohto často zlého sveta kolo nás. AJ ke´d stále platí i to povestné - "Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko."
Komentáre
Vasilisa,
panigani,
Citíl si,? Práve teraz. To teplo, tú mäkkosť v pevnom stisku. To je moja dlaň, čo opätovala tvoj virtuálny stisk.
hmmm ...utajený obdiv , na očiach všetkých ,ďakujem.
pripájam aj ja silný pevný stisk ruky :-)))
Dere, asi si to ani neprečítaš,
Dere,
Skús domácu nechtíkovú masť
Ivan, asi som si prečítala :-)))
Vasi, domáca? a tá sa nejako špeciálne pripravuje,..či to tak sa volá ?
Dere,