Mám rešpekt pred hadmi. Darmo bude niekto tvrdiť, že my ľudia im ubližujeme, ony nám nie! A čo ja viem, ktoré hadie cesty sú nimi vyznačkované? Ako mám chodiť po vysokej tráve, ked v nej môže byť zamaskovaný ako palička? Ani sa nenazdáte a je vám zahryznutý v lýtku, hoci ste ho nechceli ohroziť. Nikdy ma neuhryzol! Stretnutí s nimi som mala veľakrát a to je dôvod, ked počujem o hadoch niekoho básniť, alebo sa s ními láskať, že sa mi v ustach zbiehajú horké sliny a momentálne by som pľula. Nemohla som reagovať na blog Zuzky rozprávkárky
Moja teta postavila dom na konci dediny. Na miestach, kde bolo veľa kamenia a kde mali svoje zimoviská i hady. Vretenice. Ony sa na miesta vracajú. Nevidno ich pravidelne každý rok. Jeden rok sú ježkovia, na druhý rok sú hady. Dôležitá je teplota na jar.Predstavte si, že okopávate zemiaky, idete sa osviežiť a ked sa vrátite, had leží omotaný okolo poryska a vyhrievajú sa na slniečku.
Cakám na odpoved , čo by ste vy sním urobili.
Idete oberať ríbezle a vidíte nie jedného , ale troch. Vidíte ho, ako sa ťahá cez kvety. Zimujú pod domom a tam sa zrejme i pária. Ich prítomnosť oznamuje pes, ktorý aj ked vlezie kdekoľvek, okolo tohto miesta pobehuje a vrčí. Má rešpekt a teda i strach.
Na deň 9. septembra v roku istého, sa syn išiel hrať na piesok. Boli s ním dva psy a štekali o pretrhnutie. Nevšímali sme si ich. O chvíľu prišiel syn - mal niečo cez tri roky:
„Mami, na piesocku je hadík.“ No myslela som, že je tam nejaká veľká dáždovka.
Dáždovka to nebola, ale boli tam tri mladé vretenice. Sesternici viac nebolo treba.
6. oktober asi 2002-03, sme išli zbierať orechy. Bol nádherný teplý deň a klbko vreteničiek sa vyhrievalo na krajnici cesty 3.triedy. Okolo 5 m odtiaľ bola hromada skál, zrejme tam boli ich „rodičia“! Obišli sme ich. Chodíme sem každý rok, dovtedy sme ich nevideli, ale odvtedy, ked sme tam v lete, skaly z daleka obchádzam.
Komentáre
Vasi, ani mňa
Dere,
Som žila na takom sídlisku :-)
teraz som zrejme v najväčšom zapadákove pod kopcom neďaleko fraštágu :-) O_ô
nestraš!
Mahare Ti
Užovka stromová nie je jedovatá, ale keby si ju našla pod kobercom v kuchyni, po ktorej sa tmolia deti, nebolo by ti všetko jedno. Keď ho nečakane nájdeš v cibuli, ktorú si priniesla zo záhradky, zľakneš sa a zvrieskneš tak, ako keby ťa bola sekla.Nerozmýšľaš, že je to iba užovka.
No aj najsmelší chlapi sa dokážu zľaknúť, keď ho nečakajú a zbadajú rýchly pohyb.Nemilosrdne ich zabíjajú.
...:)))
Kto, koho vyháňa z jeho domu?
Tvoje teta si postavila dom na mieste bydliska hadov. Predsa o tom vedela, že sú tam hady. Teraz jej tam prekážajú a chce ich vyhnať. Z miesta kde už možno hady žijú tisícročia. Taká je žiaľ pravda, ak sa na to pozrieš nezaujate.
Rešpektujem že sa hady ľuďom nepáčia. Aj mne sa viac páči srnka, jeleň, rys (cicavce) ako hady. To, že sa mi nejako veľmi nepáčia, neznamená, že si nemám vážiť aj ich život a zabíjať ich. Aj ja sa zľaknem, keď v neznámom teréne nájdem vretenicu. V známom teréne viem, kde sú. Ale nikdy sa nezľaknem, tak aby som ju za to zabil. Aj ona sa zľakne a preto zaútočí. Ja som "hosťom" v jej teritóriu a je na nej, kam mi dovolí vstúpiť. To je taký odveký zákon prírody, na ktorý už ľudia pozabudli.
Myslíme si, že sme pánmi prírody a všetko môžeme, ale my sme iba súčasťou prírody a bez nej zahynieme. Patria do nej aj tvory, ktoré sa nám nemusia páčiť, dokonca nám môžu byť odporné, už z akýchkoľvek príčin, ale je na nás, aby sme sa naučili ako s nimi zaobchádzať a vážili si aj ich život.
A s tým hadom na porisku, no počkal by som pokiaľ neodíde a robil by som si niečo iné. Nie je to môj nepriateľ.Iba tvor, ktorý žije a určite už jeho predkovia dávno žili tam, kde chcem žiť aj ja.
Jan,
Kedy si sa ho naposledy zľakol? Kedy si zdvihol koberec a našiel ho tam? Kedy si išiel na cintorín a pri plení si ho nečakane skoro za chvost chytil?
Mojím záujmom nie je ich zabíjať, ale to, že nevieš, kedy ich stretneš, može byť nebezpečné. Všetko je podmienené výškou teploty. Preto nemôžem len tak ľahkovážne o nich hovoriť.
Samozrejme sú potrebné na výrobu liekov, ale aby si len tak niekto choval pytona, nuž o čom to je?