verte - neverte

V pokľudné sviatočné popoludnie Jolanina rodina sedela pospolu a trávila pokojné chvíle rozhovorom, pojedaním pukancov, vychutnávaním kávy i maškrtením tvarohového zákuska. Sedela u nich i kmotra a rozprávala o pracovných i mimopracovných zážitkoch z pracovnej cesty v Srbsku. Jej rozprávanie prerušil zvuk dverového zvonca.                        Jolana sa zodvihla a išla otvoriť dvere. Pred dverami stáli dvaja neznámi ľudia. Pomerne mladí. Žena a muž.i 
„ Dobrý deň. Mohli by sme Vám položiť pár otázok?“ Ozval sa s milým úsmevom muž.
„Dobrý deň. Momentálne máme návštevu. Čoho by sa mali týkať tie otázky?“ Jolana stála medzi dverami a svojím postojom dávala najavo, že ich ďalej nepustí.
„Prosím Vás a nemohli by sme sa porozprávať v byte?“ Jolana už chcela odmietnuť, keď sa priblížila kmotra a Jolanu vyzvala:
„Len sa porozprávajte, ja už odchádzam. Báj báj.“ Rozšafne zamávala, schmatla kabelu a opustila byt. Bočným pohľadom ešte zachytila, ako sa jej chlap stráca za zatvorenými dverami obývačky.
„Keď teda Vám umožnili klásť otázky, poďte sa posadiť do kuchyne. Do kuchyne sa vyzúvať nemusíte.“ Vyzvala ich Jolana a vpochodovala pred nimi do kuchyne. Prázdne šálky odložila zo stola. Nechala len misu pukancov.
Akožehostia sa usadili, vybrali starú bibliu a ich prvá otázka bola:
„Myslíte si, že šťastie podmieňujú peniaze? Je Vaše rodinné šťastie závislé od zárobku? Vedeli by ste si predstaviť život bez peňazí? V skromnosti, podľa toho, čo píše biblia?“
„Pozrite sa za seba a zdvihnite hlavu.“ Vyzvala Jolana usmievajúc sa na muža. Muž sa otočil a pátral pohľadom: „Nerozumiem, čo mi naznačujete?“
„Upozorňujem Vás na kríž, čo je hore vyložený. Moja viera je pevná a síce nepoznám dopodrobna bibliu tak, aby som mohla všetko citovať, čítala som i Vášu bibliu.“ Upozornila ho Jolana zdvihnutým ukazovákom.
„Biblia je len jedna. Máme spoločného boha, len vykladanie biblie nie je rovnaké. Moja mama bola tiež katolíčka a keď si bibliu prečítala, tak prešla do našej spoločnosti, lebo v kostole sa veľa zamlčuje. Aj Vám sa to stať môže. Počujete, čo sa medializuje medzi kňazmi?“ Oponoval mi muž.
„ Vaša biblia bol výcuc prispôsobený pre vaše spoločenstvo. Má pozitíva i negatíva, ako každé náboženstvo.Kňazi sú len ľudia. Tí hlásajú, ale viera v boha s kňazmi,  až tak nesúvisí.“ Tiež sa nedala Jolana. Ich rozhovor trval viac, ako hodinu. Rozprávala sa s mužom. Veľa pozornosti mladej žene nevenovala, lebo bola nevýrazná. Jednoznačne dominantný bol muž. Boli manželia, aj keď sa predstavil len on. Ich prsty zdobili rovnaké prstene. Všetko sa krútilo okolo šťastia v rodine, ktoré sa dá prežívať bez peňazí. Peniaze šťastiu prekážajú a treba sa ich zbaviť. Ako? To nech si každý čitateľ domyslí sám! Mužovi sa nepáčilo, že rodičia bránia svojim deťom, aby do ich spoločenstva vstúpili, lebo ich spoločenstvo je ďaleko lepšie, ako katolícke náboženstvo, jeho vyučovanie a vplyv na mladých ľudí. Na Jolaninu otázku, koľko mladých ľudí získali medzi prívržencami EMO alebo satanistami, odpovedali, že veľmi úspešní neboli. Na druhej strane sa čudujú, že rodičia bránia svojim, ešte nevyhraneným deťom, stýkať sa s „náborovými“ pracovníkmi spolku Jehovistov. Samozrejme, že sa dotkli i témy potratov, ale Jolana im bola rovnocennou partnerkou. Oponovala, že aj v stredoveku boli, teraz sú a aj budú. Samozrejme nepodporuje nezmyselnú promiskuitu a s tým potraty súvisiace. Napokon sa muž postavil, predstavil , začal sa lúčiť a povedal:
„Vidím, že ste sčítaná a dalo by sa s Vami na rôzne témy porozprávať. Aj o téme potreby peňazí, ktorej sa tak šikovne vyhýbate. Sme radi, že ste nás neodohnali od dverí.“ Podával muž Jolane ruku. Jolana mu ju podala, znovu sa usmiala a odpovedala:
„Aj ja sa držím slov z biblie a preto ste tu. Ja sa s vami rozprávam a priateľsky sa s Vami lúčim. Niekoľkokrát ste pripomenuli, že ju naše náboženstvo nedobre učí. Ja viem z nej to, čo považujem potrebné pre môj spôsob života a kontaktu s ľuďmi.“ Muž znovu odpovedal, že nerozumie, ktorú časť z nej Jolana myslí.
„Klopal som a nebolo mi otvorené. Bol som smädný a nedali mi napiť, atď“
„Aha!“ Zakontroval muž. Odišli a Jolana po chvíli rozmýšľania bola presvedčená, že ani muž tú bibliu nepozná tak podrobne, ako hlása. Pozná len to, čo vyhovuje jeho presviedčaniu a jeho cieľu. Investovať peniaze, ktoré sú také zbytočné pre šťastie. To šťastie, ktoré nám peniaze nezaručujú, kým neprídeme s deťmi pred dvere potravín.