verte - neverte

  „To by sa mne nemohlo stať!“- ako často sa dušujú a v nestráženej chvíli  osprostejú. O čom to splietam? O podomových obchodníkoch. Tak tá moja známa, čo už v kostole o tašku prišla, sa zasa nechala dobehnúť.

Zazvonil vchodový zvonec. Pani Marienka sa ozvala a počula:

„Dobrý deň. Panička, opravujeme dáždniky. Opravujeme rýchlo a dobre.“ Keďže sa nešiel a nie jeden, pani Marienka ho vpustila do domu. Dala jeden,  dala druhý a dohodli sa, na dátume, kedy jej ho donesie. Dal visitku s menom a firmou.

„ A nieže to bude oprava drahá, lebo ináč ich nechcem a radšej pokazené nechám.“  Upozornila pani Marienka.  Dni sa míňali. Prešiel jeden týždeň a blížil sa koniec druhého, keď sa pán Baláž, opravár dáždnikov,  znovu objavil. Pani Marienke oči zažiarili, keď videla inovované          dáždniky.  

 

 Konštrukcia fungovala a tie poťahy!  Nááádhera.  Aké boli peknučké.  Pán Baláž vidiac, že je pani Marienka spokojná, chcel byť spokojný i on. Vytiahol svoj účtovnícky blok a rátal a  rátal , až prišiel ku konečnej sume 99,-.  Pani Marienka stále očarená dáždnikmi, vôbec neuvažovala, že on nechce 99 korún slovenských, ale 99 eur . Vôbec jej nedošlo, že to je vlastne viac,  ako tretina jej dôchodku a očareno-osprostená mu 100€ dala aj s tringeltom. Po čase jej došlo, čo sa stalo. Keď mi to rozprávala, slzy jej v očiach smútili a z úst hanebné slová na svoju hlavu šedivú sa zniesli.

„Za tie peniaze som si mohla 10 nových kúpiť! Chodím si privyrábať, aby som vyžila a takto jednému cigáňovi som dala dobre zarobiť.“ Ochkala a nadávala.

 „Aj som rozmýšľala, že sa na Úrad pôjdem sťažovať, ale ako mu dokážem, že ma oklamal, keď mi ani účtenku nedal?“