verte - neverte

Človek sa už v dnešnej dobe nemôže spoľahnúť na nikoho a na nič. Ani sám na seba.
Stárnem. Kapacitu mozgu nie je dostatočne naplnená. Pani Alzheimerová ma stále častejšie navštevuje, ako by som si želela a ako je mi milé. Neostáva mi nič iné, iba sa obrátiť na TIE, ktoré mi zaručia, že informácie, vedomosti, ktoré potrebujem vedieť, overiť si, alebo doplniť, tam zostanú napísané čierne na bielom, kým ich myši nevyhryzú. Na múdre knihy, encyklopédie, školské lexikóny, atlasy a trebárs i na Rozum do vrecka. Ja viem, zabudla som i na nášho súčasného známeho pána Intergooglového. Ale nie vždy sa mi dá prísť k nemu okamžite, ako ho potrebujem preskúšať.

Určite ešte dlho nezabudnete na Jožka Krónera, aj keď sa už na nás díva z piadestálu divadelného nebíčka. Neprežili by ste Vianoce, keby nedávali niektoré diela, kde hral.
Napríklad taká Rysavá jalovica. No nezasmejete sa i teraz, keď si ho predstavíte? A čo mladý ,keď ešte neskúsený bol, Mariánko Labuda st. v diele, nie typickom, a už i dávno zabudnutom -film Neprebudený. Diela Martina Kukučína.              A povinné čítanie vám ešte niečo hovorí? V dnešných školách , ako som sa pred časom dozvedela, už pomaly ani čítať nemusia. Pamätáte sa na Dom v stráni? Ten sa nie všetkým ľahko čítal a ešte ťažšie obsah písal.

Ako som sa dozvedela, Ivan Andrejevič Krylov bol naň veľmi hrdý! Myslím na svoj dom, Dom  v stráni nikdy v živote nečítal. Aj jeho bájky Mravec, Osol, Vlk a baránok, zapadnú do zabudnutia prv, ako Keď báčik z chocholova umrie. Aj naše deti nezmaturujú, ak si šťastnou náhodou Krylova vytiahnu a Rozum do vrecka použijú. No tak veru. Na koho sa spoľahnem, keď pani Alzheimerová už bude u mňa dennodenne?

 A tak zakončím túto vedomostnú dilému citátom z bájky Ivka Krylova Orol a sliepka: U talentovaných ľudí by sme nemali hľadať ich chyby, ale oceniť ich nadanie a ich činy.