Marek sedel oproti mne . Mládenec dvadsaťtriročný, s nemiznúcim neidentifikovateľným úsmevom a prižmúrenými očami. Vôbec neviem, akú mali farbu. Oči a tvar rúk, to je prvé, čo si na človeku všímam. Tento Marek bol s priateľkou a tá priateľka, len čo mal prázdny pohárik ihneď mu ho plnila pravou slovenskou borovičkou. A tých pohárikov sa behom hodiny veru veľa v ňom stratilo.Ak náhodou bol dlhšie prázdny, už ju vyzýval.
„Marek, čím sa živíte?“ Opýtala som sa zvedavá, čím si financuje ten alkohol, s ktorým sa chválil, koľko znesie. Jeho rekord bol 1,5 l za hodinu. Neverila som mu.
„Áno, odpadol som, nevedel som , kde som, aký je deň. Bol som úplne mimo.“
„Bála som sa o neho. Nemohla som ho zobudiť.“ Pridala jeho priateľka.
„Viete, ja pomáham tučným pánom hmmmm „ pozrel veľavravne na mňa.
„ ...a tučným ženám, „ doplnila som . Usmial sa ešte viac.
„Áno, a tučným paniam upraviť svoju postavu. Denne posilujem.“ Zhrnul rukávy košele a ukázal svoju skulptúru.
Má malé fitko v našom veľkomeste a jeho najatraktívnejšou zákazníčkou bola manželka chargé d affaires . No a tento Marek popíjal a jedol až sa blížila jedenásta hodina a on „odpadol“. Bol si vyprázdniť ten „guláš“ jedla , alkoholu a džusu, ktorý si musel nájsť cestu von a opustiť nedobrovolne jeho pána. Trochu zmenená farba jeho tváre vôbec nebola prekážkou jeho image. Hlavu oprel na operadlo stoličky a zaspal. Priateľka ho preberala, volala domov. Zavolala kamaráta, ktorý mu poskytol odvoz a pomohol naložiť ho do auta. Bývali cca 20 km . Po určitom čase, sa Marek ako veľká voda, sršiaci a funiaci vrátil a začal sa sťažovať susedovi.
„Čo si to dovolila, odviesť ma preč! Kto ju o to žiadal? Čo som ja nejaké decko? Čo si myslí, kto je? Ak toto ešte raz spraví, nechám ju tak. Takých ako je ona, mi do posilovne chodia desiatky.“
Jeho priateľka sedela so sklonenou hlavou, smutná nič nehovorila. Sledovala som, ako zareaguje, pretože musela počuť, čo o nej hovorí.
„Chceš ešte jesť, idem ti naložiť z „bufetu“?“ „Choď!“ Zavrčal.
Doniesla mu plný tanier, naliala ďalší pohárik borovičky a ďalej sedela so stiahnutým obočím.
Bola to tancovačka. Oni namiesto tancovačky pili a len sporadicky zdvihli svoje zadky a kývali rukami na mieste, snažiac sa v rytme hudby, naznačovať tanec.
Zberala som sa na odchod. Sledujúc stoly napravo, naľavo a predo mnou , pozorovala som zabávajúce sa páry, prevažne mladých ľudí. Väčšina tancovala, väčšina pila s mierou. V ľavo odomňa sedeli dvaja mládenci, z ktorých jeden nepil vôbec a ten druhý mal od večera naplnený pohár „bavorákom“. Vyzeralo to, že Marek je zo všetkých najviac opitý.
Tak som rozmýšľala o tom, ako ide dokopy alkohol s jeho vyberanou stravou, jeho posilovňou a jeho pohrdlivým náhľadom na tučných chlapov!
Keď sme sa lúčili, jeho smutnú priateľku som pohladila po vlasoch: „Vieš, si pekná, štíhla, múdra. Zatiaľ. Porozmýšľaj, či ti stojí za to, aby ťa tak v spoločnosti znevažoval. Ja by som urobila radikálny rez.“
Ticho hlesla : „Porozmýšľam a ďakujem“. Neviem za čo mi ďakovala. Rada by som sa to dozvedela. Možno v budúcnosti, pri ďalšom náhodnom stretnutí
Banalita sobotňajšieho večera
18.08.2009 18:15:15
Neviem, či som už taká stará, alebo zábudlivá, ale začína mi vadiť alkoholizmus mladých ľudí.
Komentáre
zdá sa to ako banálny príbeh večne bojujúceho a večne liečeného abstinujúceho alkoholika
Dere,
A ke´d počujem hovoriť ženu: -veď ty tomu nerozumieš, on ináč nie je zlý, len keby nepil- vtedy sa akákoľvek sympatia stráca
ďakujem
Vasi, presne len keby nepil
Dere,
vasilisa, asi to je márny boj
vygumovaný chlop jak sa patrí...
...žiaľ. alkohol je, bol, a bude metlou zametačkou....
warrior,
Máš pravdu v tom, že je to aj tlak okolia. Veď on-Marek , nechcel bývať v ZA, je pre neho malá. Potrebuje , aby mu do fitka chodili herečky, politici, atď. tak to prezentoval.
Ani ja som nezostala v jeho rokoch tam, kde ma postavili. Ale určite sme mali väčšiu zodpovednosť za seba, lebo sme sa možno obávali, že nás niekto udá, že nás vyhodia zo školy, že nedajú rodičom rodinné prídavky, keby nás našli opitých. Mali sme určitú morálku. Neodovzdávali sme sa za úsmev, poldeci, alebo len tak z nudy. Koľkí z nás , ako dvadsaťroční, bývali u rodičov priateľky, s ktrorou sa poznali len pol roka? Psychológovia tvrdia, že sú presne takí istí, ako sme boli my, keď sme boli mladí, len sa zmenili podmienky. Sú tvrdšie, je väčšia konkurencia. Je malý dopyt po priateľstve, po láske po manželstve, po úprimnosti a vysoká ponuka osamotených dievčat, mladých žien, slobodných matiek, pohodlných mužov. A tak sa snažia za každú cenu odtrhnúť, čo najviac ovocia a až keď zahryznú, zistia, že je buď kyslé, alebo prezrelé. Len tým hľadajúcim a trpezlivým sa ujde to zrelé.
Myslíš, že máme výhodu? Nepočuješ, keď ľudia hovoria, bože ešte raz byť mladý a s takýmto rozumom?. Nie je to banovanie za niečím, čo sme nemali?
A naším potešením zostáva aj takáto forma záujmu, aká práve teraz prebieha.
Mahara Ti,
Čo si kto zaseje, to bude žať. Len niekedy treba na ten kúkol už v zárodku upozorniť, aby si ho všimli
Vasilisa...
Warrior,
poznam
lasky,
Panigani , joj v tých sedemdesiatych rokoch som začala pučať, budúcnosť bola v nedozerne a hlboký socializmus zaručoval, že bude všetkého dosť. Dnes väčšina mladých žije pre prítomnosť a budúcnosť je pre nich neistá, znervózňujúca a preto hrozí to veľké nebezpečie
Kordélia
ak si si všimla, urobila som krátky opis okolia. najbližšie okolie najviac ovplyvňuje mladých. Ale v koľkých rokoch je ich vplyv najdôležitejší?
O tej spätnej väzbe-obávam sa, že raz dostanem po puse. Vieš, že nie všetci radi počúvajú múdre reči od iných? Možno v jej veku by som i ja bola ticho, ale určite by som viac pri ňom nesedela a už vôbec ho neobsluhovala
všetkým vám ďakujem